Expedícia      Denník      O nás      Materiál      Partneri      Fakty      Kniha návštev      Média    

Spravy z krajiny, kde je benzin lacnejsi nez voda

Priatelia, dlho sme sa neozyvali no ani sa nam nedalo, lebo zohnat internet tu v irane je robota tazka, priam banicka,mozno este tazsia ako to, co sa nam podarilo za tych par dni komunikacneho ticha zazit tu v krajine, kde niet barov ani diskotek, kde je benzin lacnejsi nez voda (3 SKK/l) a kde sa chlieb nosi preveseny cez ruku...

Teraz vam to ale vynahradime takze si nalejte salku cierneho caju, nastartujte vodne fajky a bafkajuc pekne po poriadku citajte:

PIatok 13. nevesti nic dobreho a hoci nie sme povercivi, na hranicu turecka s iranom sme odchadzali s velmi zvlastnym pocitom. Z Dogubeyazitu, mestecka pod Araratom na hranicu sme zobrali minibus. Cesta to je len 30 kilometrov, po ceste kopec vojenskych zakladni. Na hranici najprv kontrola na Tureckej strane, co bolo OK a potom dvojite mrezove posuvacie vrata cez ktore sme sa dostali do neznamych koncin na Iranskej strane. Z bilboardu sa na nas usmievali pomedzi fuzy a brady Chomejni, Hamami aj Ahmadenidzad no na pocite pohody to nepridalo.

V Irane je totiz konzumacia alkoholu prisne zakazana no my sme sa nevedeli zmierit s myslienkou, ze by sme pripadny vystup na Damavand - najvyssiu horu iranu, neoslavili troskou vinka a tak Miro kdesi v Nemecku od firmy Trekking mahlzeiten, ktorej tymto velmo dakujeme, zohnal cervene vino v prasku. Nekecam, 8% alkoholu na obale bolo prislubom ked uz nie dostojnej, aspon nejakej oslavy pripadneho uspechu :-)

Prave koli spominanym vinkam v prasku nam trosku stiskalo, hoci sa nam z nich podarilo viac ci menej dokladne odstranit etikety. Na Iranskej strane sa ale napokon ziadne rosambo ci prehladavanie veci nekonalo a tak sme sa v poriadku nadychli vzduchu na druhej strane, kde sa do nas hned pustili miestni vekslaci a taxikari.

Ich neodbytnost a nasa neznalost pomerov a jazyka vyustila do vzajomne uspesneho a pre stranu inovercov velmi vyhodneho biznisu a tak sme sa presunuli do Maku, odkial nas autobus asi za 12 hodin za 6eur kazdeho previezol do Teheranu. Iran na nas zaposobil trosku upratanejsie ako vychod turecka a aj ludia su tu velmi usmievavi a priatelski... To ze sa na vas usmievaju ale neznamena ze vas poriadne pri obchodovani neobtiahnu...vyvolavacie ceny vysoke, ceny co sa dohodnu sa napokon nedodrzia a tak aj taxikari, co naz odviezli hned po prichode do Tehranu do mesta Reyneh pod Damavandom popytali napokon viac ako sme sa dohodli... ceny su tu ale priatelske,za dopravu obzvlast, ved liter benzinu stoji len 3 koruny, co je menej ako liter vody:-)

Reyneh zije najma z penazi co donesu ludia pokusajuci sa zdolat 5671m vysoky Kuh e Damavand - najvyssiu horu Iranu, co je spiaca sopka, z ktorej sa v tomto obdobi kudlilo neskutocne vela sirnych oblakov.

Ubytovali sme sa za cca 1 euro u deda Ahmada, veterana miestnych hor. Ujo Ahmad bol velmi rad nasej navsteve lebo cez zimu tu turistov niet a zvlast od poslednych volieb ich vraj chodi menej... Dedko nam aj varil ranajky, ktore sa podla miestnych tradicii serviruju priamo na zem a jedia rukami, vacsinou vajko, syr a chlieb ktory vyzera ako male rohozky a nosi sa od pekara preveseny cez ruku:-) na zemi sme okrem toho aj spali co by bolo celkom prijemne, keby v kuchyni celu noc nefrcal naftovy zohrievac caju, co nas mierne pridusilo.Ale tak kaze miestny obycaj, lebo za dolar tu kupite 52 litrov nafty...

Teraz ale ku hore, o ktorej ma byt tento clanok... Damavand, myticka hora, ku ktorej vraj kedysi isty miestny bohatier prikoval draka, ktory dodnes sem tam vychrli daky ten ohnivy sirny mrak a ktoreho stonanie je na stranach hory mozne pocut...

Od deda z 2000 m 15.4. vyrazame do basecampu (shelter 2) v 3200 metroch.Pocasie nic moc ale vraj sa zlepsi tak sme plni ocakavania. Den bol kratky a tak este vecer hrame karty a o nocnu zabavu sa tentokrat namiesto Emilovho a Janovho pochrapkavania stara Martinove a Durove rozpravanie zo sna.

na druhy den sa presuvame do Sheltra 3 vo vyske 4200m. Je nim pomerne komfortna bivakovacia buda.Vystup po nadhernych snehovych planach medzi lavovymi rebrami kazi len silny vietor rychlosti do 120km za hodinu... strhava nas z noh,bombarduju nas ladove krystaliky a vystup do sheltra je riadny boj. Napokon sme hore vsetci a stastne zaspavame po tom, ako sa kazdy z nas v zurivej fujavici pri vykonavani potreby pred sheltrom nezabudol celkom slusne obcurat.

17.4.sme akosi prispali a zmobilizovali sme sa az okolo 7am.Po burke ktora trhala plechy budy takmer celu noc ani slychu a tak velime na utok. najprv na pasoch, neskor na mackach hore svahmi vulkanu... cca v 5400 metroch uz je vzduch presyteny smradom siry pripominajucim pokazene vajicka a z pocetnych fumarolov vyfukuje neprestajne dalsi. Padime na vrchol ako sa da a pomedzi skaly na rimse kratera sa dostavame na hrebienok na ktorom je tycka oznacujuca vrchol. asi 50 metrov odtial vyvieraju neskurtocne oblaky siry, vietor ale nastastie fuka opacnym smerom. Par foto a ide sa dole. asi 100 m pod vrcholom uz je mozne lyzovat, pripiname lyze a v paradnom tvrdom snehu a neskor aj vo firne a dolu v brecke zlyzovavame takmer 3000 vyskovych metrov dolu. Paradna lyzba, zatial najlepsia za cely vylet.

Den zavrsuje neskory prichod k dedkovi, k comu dopomohli aj policajti ktorych stopli Miro, Durco a Rastiak. Aj sme ich chceli pozvat na oslavu ale sackoveho vinka bolo malo a reakcia ruky zakona neista...

Vecer a krasny den v horach teda zavrsuje spominany poharik syntetickeho praskoveho vinciska toho najplnsieho buketu, chuti a vyvazenej vone...vone dalekych konciarov,chuti dobrodruzstva a priatelstva a paradneho zazitku...

Foto trosku neskor, po tyzdni sme opat na internete a je tu len dial up no trpezlivi sa dockaju nie len fotiek, ale aj zazitkov z Teheranu.

dobru noc priatelia, zajtra sa v zlozeni Durco, Duri, Miro a ja presunieme 24 hodinovym busovym presunom do Armenska, cize Armenistanu, kde sa pokusime nadviazat spolupracu s radiom Yerevan a zlyzovat bajny vrch Aragac (a kde si hned po prichode na vase zdravie otvorime nejake to pivko...)

mato

Pridané dňa: 20.4.2007


Fotogaléria k článku:







TREKSPORT - Ži dobrodružstvo, preskúmaj svoje hranice.

Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.

KAYLAND

BUFF



Rádio FM

Lidé a hory

Snow - časopis pre lyže a snowboard

Jamesák

expedition.sk



Trekland

BUBO Travel agency

BUBO Travel agency



Expedícia |  Denník |  O nás |  Materiál |  Partneri |  Fakty |  Kniha návštev |  Média


Stránka vznikla v rámci projektu EXPEDITION.SK - zadarmo vytvoríme stránky vašich expedícií.
Návštevnosť: 54054